𝐕𝐢𝐬𝐞-𝐏𝐌 𝐬𝐚𝐢 𝐊𝐞𝐲 𝐍𝐨𝐭𝐞 𝐒𝐩𝐞𝐚𝐤𝐞𝐫 𝐢𝐡𝐚 𝐀𝐒𝐄𝐀𝐍 𝐌𝐚𝐫𝐤𝐞𝐭𝐢𝐧𝐠 𝐒𝐮𝐦𝐦𝐢𝐭
Asuntu
𝐕𝐢𝐬𝐞-𝐏𝐌 𝐬𝐚𝐢 𝐊𝐞𝐲 𝐍𝐨𝐭𝐞 𝐒𝐩𝐞𝐚𝐤𝐞𝐫 𝐢𝐡𝐚 𝐀𝐒𝐄𝐀𝐍 𝐌𝐚𝐫𝐤𝐞𝐭𝐢𝐧𝐠 𝐒𝐮𝐦𝐦𝐢𝐭
Data Publica
11 Dec 2025
Descrisaun
𝐉𝐚𝐤𝐚𝐫𝐭𝐚 𝟏𝟎 𝐃𝐞𝐳𝐞𝐦𝐛𝐫𝐮 𝟐𝟎𝟐𝟓
===================
Vise-Primeiru-Ministru no Ministru Koordenadór ba Asuntu Ekonómiku, Ministru Turizmu no Ambiente, Dato’ Seri Francisco Kalbuadi Lay, hamutuk ho Fundadór MarkPlus Hermawan Kartajaya sai nu’udar Key Note Speaker iha eventu ASEAN marketing Summit 2025 iha Jakarta, Indonézia.
Konferénsia anuál ASEAN Marketing Summit (AMS) hala’o ho partisipasaun husi líder negósiu, profisionál marketing, reprezentante Governu no startup inovadór husi nasaun sira rejiaun, hodi fó plataforma bo’ot ba diskute dezafiu no oportunidade foun iha futuru marketing, ekosistema dijitál no ekonomia ASEAN.
Iha diskursu Vise-Primeiru-Ministru no Ministru Koordenadór ba Asuntu Ekonómiku, Ministru Turizmu no Ambiente, Dato’ Seri Francisco Kalbuadi Lay, hatete, hanesan membru foun ASEAN, momentu ida ne’e iha signifikadu bo’ot tebes, tanba reflete kompromisu, esperansa, no prontidaun Timor-Leste atu ko’alia hamutuk ho hotu-hotu hodi hadi’a rejiaun ida ne’ebé mais forte no mais prósperu.
‘’ASEAN Marketing Summit la’ós de’it enkontru tékniku. Ne’e plataforma ida ne’ebé líder, espertu no parseiru sira tuir rejiaun, hamutuk atu determina oinsá mak ita sei hato’o imajen rejiaun ba investidór, negosiante no turista sira. Iha ne’e mós espasu atu partilla ideia kona-bá oinsá atu aumenta kompetitividade no unidade ASEAN iha mundu globál ne’ebé muda lalais,’’deklara Vise-PM, Dato’ Seri Francisco Kalbuadi Lay.
ASEAN sai komunidade ekonómiku bo’ot. Ho populasaun liu 680 millaun ema no PIB kombina liu dolar Estadu-Unidu 3.8 triliaun, rejiaun ida ne’e iha poténsia eztraordináriu. Ba Timor-Leste, tama ba família ASEAN signifika asesu ba merkadu bo’ot liu, oportunidade foun, no parsería ne’ebé forte liu.
‘’Timor-Leste prontu atu halo saida maka presiza, liuhosi Ministru Koordenador Asuntu Ekonomika, ami halo reforma sira ne’ebé importante atu transforma ami-nia ekonomia. Ami-nia vizaun klaru, harii ekonomia ne’ebé diversifikadu, dinámiku no sustentável, hodi redus pobreza no dependénsia ba petróleu no gás. Kriasaun servisu di’ak, liuliu ba juventude no komunidade rurál. Hametin empreza lokál, inklui emprezáriu sira, hadi’a moris di’ak ba povu hotu-hotu, promove investimentu privadu, doméstiku ka estranjeiru.
Ba atinjimentu vizaun ne’e, ami fó prioridade ba setór estratéjiku sira hanesan agrikultura no peskas, ho infraestrutura no irigasaun ne’ebé atualiza. Turizmu, hanesan instrumentu diversifikasaun no jerasaun rendimentu. Manufaktura, atu reduz importasaun no hametin produsaun lokál.
Ami kontinua promové manufaktura ki’ik, produsaun ai-han. Atu apoiu exportasaun no garante produtu ho padraun globál, Governu harii Laboratóriu Nasionál Integradu atu asegura katak produtu sira kualidade hodi kompete iha merkadu internasionál
Ami mós kontinua formaliza ekonomia, hodi apoiu mikro-empreza, kooperativa no emprezáriu feto sira atu sai legál, forte, no kompetitivu. Atu prepara povu foun ba ASEAN, ami fó prioridade ba edukasaun tékniku no treinu profisionál liuhosi Program Digital Timor 2032, ami hakohak transformasaun dijitál no harmoniza polítika ho ASEAN Digital Economic Framework.
Hanesan Ministru Turismo no Ambiente, ha’u hakarak subliña prinsípiu ida dezenvolvimentu sustentável labele negosia. Timor-Leste fiar katak progresu presiza akompaña protesaun floresta, tasi no rekursu naturál.
Polítika Ekonomia Verde no Azul orienta ami atu uza rekursu tuir responsabilidade, hodi benefisia mos jerasaun agora no ba futuru. Ambiénte saudável mak fundasaun ba ekonomia reziliente.
Iha tempu atu tama ASEAN no adapta padraun globál liuhusi prosesu tama WTO, ami kompriende katak oportunidadu foun mós lori dezafiu foun. Merkadu bo’ot presiza padraun aas, kualidade di’ak, no kompetitividade forte. Maibé Timor-Leste simu dezafiu ne’e, tanba sei halo ami-nia ekonomia sai mais forte.
Maske ami ekonomia ki’ik—aproximadamente USD 2.1 biliaun iha 2025—Timor-Leste mostra kreximentu estável. Ekonomia la-petróliu aumenta 4.1% iha 2024 no sei kontinua forte ba 4.4% iha 2025. Dezempregu tuun ba 1.6%, no inflasaun kontroladu iha 0.8%. Investimentu privadu, ne’ebé tuun toos depois 2017, agora sai fali forte no hetan dobramentu iha 2024 kumpara ho 2023.
Exportasaun kafé mos sa’e hela drástikamente, husi menus USD 200,000 ba liu USD 5.3 millaun kada fulan ohin loron. Rezultadu sira ne’e prova katak reforma ne’ebé ami halo iha diresaun ne’ebé loos
Atu kontinua ho momentu ida ne’e, ami avansa reforma legál no finanseiru. Liuhosi lei investimentu privadu, ami prepara fali lei kona-ba regula propriedade no rai, prosesu exportasaun, no lei kompetisaun. Ami mós implementa reforma tributária, inklui introdusaun impostu valór akresentadu.
Tama ASEAN la’ós de’it atu kumpre rekezitu téniku, maibé atu liga povu no futuru ami ba família rejionál ne’ebé bo’ot liu. Integrasaun ekonómika ami hakarak empreza ki’ik ka bo’ot sei liga ho valór korente rejiaun ba rejional sira no atrai investidór sira ne’ebé bele ajuda ami harii indústria sira iha futuru,’’afirma Vise-PM.
Vise-PM subliña, asesu merkadu ASEAN fó asesu ba merkadu bo’ot atu sai fatin fó vizibilidade ba produtu, servisu, kultura no turismu Timor-Leste.
Infraestrutura no dezenvolvimentu harmoniza padraun no hetan apoiu ba konektividade. Hanesan Portu Tibar prova investimentu modernu atu sustenta komérsiu.
Diplomasia no polítika membru ASEAN fó oportunidade atu kontribui ba paz, estabilidade no kooperasaun rejiaun. Aumentu kapasidade iha edukasaun, teknolojia, saúde no área sosiál sei ajuda juventude Timor-Leste sai kompetitivu.
‘’Ami hakarak povu sente mudansa, servisu barak, empreza forte, no infrastruktura di’ak. Hanesan konkluzaun, Timor-Leste prontu atu kontribui, prontu atu aprende, no prontu atu la’o hamutuk ho ASEAN. Hamutuk, ita bele hadi’a rejiaun ne’ebé ligadu, inovativu no prósperu, la’ós de’it ba Governu no negósiu, maibé ba ema Timor-Leste no ema ASEAN hotu-hotu,’’haktuir Vise-PM, Dato’ Seri Francisco Kalbuadi Lay.
Eventu ne’e, organizadu husi MarkPlus, Inc. ne’ebé lidera husi Hermawan Kartajaya, no iha diskusaun ne’e foka liuaba transformasaun dijitál, Artifisiál Intelijénsia (AI), komportamentu konsumidór pós-pandemia, no maneira atu hadi’a kompetitividade merkadu iha sudeste aziátiku.
Tema atuál ASEAN Marketing Summit fó prioridade ba mudansa teknolójiku ne’ebé tulun organizasaun sira atu adapta ho realidade foun.
ASEAN Marketing Summit la’ós de’it eventu marketing, maibé mós sai pontu enkontru ba formasaun polítika ekonómiku, inovasaun teknolójiku no futuru indústria kriativu iha sudeste aziátiku. Ho kompetisaun globál ne’ebé sa’e, ASEAN Marketing Summit ajuda empreza sira atu prepara ba futuru no adapta ba mudansa liu tan.
Galeria
Video
Laiha Video
Dokumentus
Laiha Dokumentus