𝐕𝐢𝐬𝐞-𝐏𝐌 𝐟𝐚𝐡𝐞 𝐨𝐧𝐚 𝐩𝐚𝐤𝐨𝐭𝐞 𝐚𝐩𝐨𝐢𝐮 𝐅𝐈𝐍 𝐛𝐚 𝐞𝐦𝐩𝐫𝐞𝐳𝐚𝐫𝐢𝐮 𝐧𝐚𝐢𝐧-𝟐𝟒
Asuntu
𝐕𝐢𝐬𝐞-𝐏𝐌 𝐟𝐚𝐡𝐞 𝐨𝐧𝐚 𝐩𝐚𝐤𝐨𝐭𝐞 𝐚𝐩𝐨𝐢𝐮 𝐅𝐈𝐍 𝐛𝐚 𝐞𝐦𝐩𝐫𝐞𝐳𝐚𝐫𝐢𝐮 𝐧𝐚𝐢𝐧-𝟐𝟒
Data Publica
02 Feb 2026
Descrisaun
Vise-Primeiru-Ministru (V-PM) no Ministru Koordenadór ba Assuntu Ekonómiku (MKAE), Ministru Turizmu no Ambiente (MTA), Dato’ Seri Francisco Kalbuadi Lay fahe ona pakote apoiu Fasildiade Inkubasaun Negósiu (FIN) ba emprezariu hamutuk nain-24 ne’ebé hala’o sira nia atividade negósiu iha área oioin.
Molok fahe apkote apoiu FIN ne’e, Diretor Ezekutivu Instituto Apoiu ba Dezenvolvimentu Empresarial (IADE), Filomeno Marcelino Belo hateten, IADE tinan ne’e implementa no fornese apoio ba setor privadu sira liu-husi programa FIN ba empreza ki’ik no médiu sira hamutuk nain-24, feto 6, no mane 18 mai husi munisipiu Dili no munisipiu sira seluk iha teritóriu nasionál.
Nia hatutan, emprezariu nain-24 hetan FIN ne’e la’os mosu derepente de’it, maibé liu husi prosesu naruk ida. Primeiru, sira tenke hatama proposta mai IADE depois ekipa IADE halo verifikasaun inisial mak foin halo desijaun teknika liu ka la liu tuir IADE ninia kriteria. Kuandu liu ona mak foin avansa ba akonselamentu hodi hala’o sira nia planu negósiu. Depois ida ne’e remata mak foin halo preparasaun, no benefisiariu sira tenke aprezenta ba board diretor sira mak foin halo desijaun final ba emprezariu ida atu liu ka la liu.
“𝐀𝐩𝐨𝐢𝐮 𝐧𝐞’𝐞𝐛é 𝐢𝐭𝐚 𝐟ó 𝐢𝐡𝐚 𝐭𝐢𝐩𝐮 𝐡𝐚’𝐚𝐭; 𝐢𝐝𝐚 𝐨𝐫𝐬𝐚𝐦𝐞𝐧𝐭𝐮 𝐨𝐩𝐞𝐫𝐚𝐬𝐢𝐨𝐧𝐚𝐥, 𝐨𝐫𝐬𝐚𝐦𝐞𝐧𝐭𝐮 𝐛𝐚 𝐤𝐮𝐬𝐭𝐮 𝐦𝐚𝐭𝐞𝐫𝐢𝐚 𝐩𝐫𝐢𝐦𝐚, 𝐨𝐫𝐬𝐚𝐦𝐞𝐧𝐭𝐮 𝐛𝐚 𝐤𝐨𝐦𝐞𝐫𝐬𝐢𝐚𝐥𝐢𝐳𝐚𝐬𝐚𝐮𝐧, 𝐧𝐨 𝐢𝐤𝐮𝐬 𝐥𝐢𝐮 𝐦𝐚𝐤 𝐨𝐫𝐬𝐚𝐦𝐞𝐧𝐭𝐮 𝐩𝐫𝐞𝐯𝐞 𝐛𝐚 𝐞𝐤𝐢𝐩𝐚𝐦𝐞𝐧𝐭𝐮 𝐬𝐢𝐫𝐚 𝐭𝐮𝐢𝐫 𝐢𝐝𝐚-𝐢𝐝𝐚𝐤 𝐧𝐢𝐧𝐢𝐚 𝐩𝐥𝐚𝐧𝐮 𝐧𝐞𝐠ó𝐬𝐢𝐮 𝐧𝐞’𝐞𝐛é 𝐬𝐢𝐫𝐚 𝐚𝐩𝐫𝐞𝐳𝐞𝐧𝐭𝐚,” Diretor Ezekutivu Instituto Apoiu ba Dezenvolvimentu Empresarial (IADE), Filomeno Marcelino Belo hateten iha salaun IADE iha Rua Dom Boa-Ventura iha Mandarin-Dili, Sesta, 30 Janeiru 2026.
Diretor IADE hatutan, iha tinan 2024, proposta planu negósiu ne’ebé hatama ba iha IADE hamutuk 70, husi totalidade ne’e mak ikus mai proposta hamutuk 24 de’it mak liu.
“𝐃𝐮𝐫𝐚𝐧𝐭𝐞 𝐭𝐢𝐧𝐚𝐧 𝐫𝐮𝐚 𝐧𝐢𝐚 𝐥𝐚𝐫𝐚𝐧, 𝐈𝐀𝐃𝐄 𝐬𝐞𝐢 𝐤𝐨𝐧𝐭𝐢𝐧𝐮𝐚 𝐚𝐤𝐨𝐦𝐩𝐚ñ𝐚 𝐧𝐚𝐟𝐚𝐭𝐢𝐧 𝐛𝐚 𝐛𝐞𝐧𝐞𝐟𝐢𝐬𝐢𝐚𝐫𝐢𝐮 𝐧𝐚𝐢𝐧-𝟐𝟒 𝐧𝐞’𝐞 𝐡𝐨𝐝𝐢 𝐟𝐨𝐫𝐧𝐞𝐬𝐞 𝐚𝐤𝐨𝐧𝐬𝐞𝐥𝐚𝐦𝐞𝐧𝐭𝐮 𝐧𝐨 𝐚𝐤𝐨𝐦𝐩𝐚ñ𝐚𝐦𝐞𝐧𝐭𝐮 𝐛𝐚 𝐬𝐮𝐬𝐭𝐞𝐧𝐭𝐚𝐛𝐢𝐥𝐢𝐝𝐚𝐝𝐞 𝐬𝐢𝐫𝐚 𝐧𝐢𝐚 𝐩𝐥𝐚𝐧𝐮 𝐧𝐞𝐠ó𝐬𝐢𝐮. 𝐃𝐞𝐩𝐨𝐢𝐬 𝐚𝐤𝐨𝐦𝐩𝐚ñ𝐚𝐦𝐞𝐧𝐭𝐮 𝐭𝐢𝐧𝐚𝐧 𝐫𝐮𝐚 𝐧𝐢𝐚 𝐥𝐚𝐫𝐚𝐧, 𝐞𝐦𝐩𝐫𝐞𝐳𝐚𝐫𝐢𝐮 𝐢𝐝𝐚-𝐢𝐝𝐚𝐤 𝐭𝐞𝐧𝐤𝐞 𝐡𝐚𝐭𝐚𝐦𝐚 𝐫𝐞𝐥𝐚𝐭𝐨𝐫𝐢𝐮 𝐞𝐳𝐞𝐤𝐮𝐬𝐚𝐮𝐧 𝐛𝐚 𝐈𝐀𝐃𝐄 𝐤𝐨𝐧𝐚-𝐛𝐚 𝐩𝐫𝐨𝐠𝐫𝐞𝐬𝐬𝐮 𝐧𝐨 𝐫𝐞𝐠𝐫𝐞𝐬𝐮 𝐬𝐢𝐫𝐚,” diretor IADE esplika.
Iha fatin hanesan, benefisiariu Ferdinandus da Costa husi Aldeia Lereloho, Suku Fuiloro, Posto Lospalos, Munisipiu Lautem ne’ebé hala’o atividade negósiu iha Explorasaun Pitaya, hato’o agradesimentu ba governu nia apoiu no rekomenda atu kontinua programa ne’e ba oin nafatin.
Benefisiariu ne’e konsidera, ho apoiu pakote FIN ne’e, sira bele sosa ekipamentu lubuk ba sira nia empreza hodi moderniza no halo invoasaun ba sira nia atividade negósiu.
“𝐕𝐚𝐥𝐨𝐫 𝐨𝐫𝐬𝐚𝐦𝐞𝐧𝐭𝐮 𝐢𝐝𝐚 𝐧𝐞’𝐞 𝐥𝐚’𝐨𝐬 𝐚𝐣𝐮𝐝𝐚 𝐝𝐞’𝐢𝐭 𝐚𝐦𝐢, 𝐦𝐚𝐢𝐛é 𝐢𝐧𝐯𝐞𝐬𝐭𝐢𝐦𝐞𝐧𝐭𝐮 𝐢𝐝𝐚 𝐧𝐞’𝐞𝐛é 𝐝𝐢𝐫𝐞𝐭𝐚𝐦𝐞𝐧𝐭𝐞 𝐛𝐚 𝐚𝐦𝐢 𝐧𝐢𝐚 𝐫𝐞𝐚𝐥𝐢𝐳𝐚𝐬𝐚𝐮𝐧 𝐦𝐞𝐡𝐢 𝐧𝐞’𝐞𝐛é 𝐦𝐚𝐤 𝐝𝐮𝐫𝐚𝐧𝐭𝐞 𝐧𝐞’𝐞 𝐚𝐦𝐢 𝐡𝐚𝐤𝐚𝐫𝐚𝐤 𝐚𝐭𝐮 𝐡𝐚𝐥𝐨, 𝐦𝐚𝐢𝐛é 𝐚𝐦𝐢 𝐧𝐢𝐚 𝐤𝐚𝐩𝐚𝐬𝐢𝐝𝐚𝐝𝐞 𝐟𝐢𝐧𝐚𝐧𝐬𝐞𝐢𝐫𝐚 𝐥𝐚𝐢𝐡𝐚, 𝐧𝐨 𝐡𝐨 𝐚𝐩𝐨𝐢𝐮 𝐢𝐝𝐚 𝐧𝐞’𝐞 𝐚𝐦𝐢 𝐫𝐞𝐚𝐥𝐢𝐳𝐚 𝐚𝐦𝐢 𝐧𝐢𝐚 𝐦𝐞𝐡𝐢 𝐢𝐝𝐚 𝐧𝐞’𝐞𝐛é 𝐦𝐚𝐤 𝐝𝐮𝐫𝐚𝐧𝐭𝐞 𝐧𝐞’𝐞 𝐭𝐨𝐛𝐚 𝐡𝐞𝐥𝐚, 𝐦𝐚𝐢𝐛é 𝐩𝐫𝐨𝐧𝐭𝐮 𝐚𝐦𝐢 𝐞𝐳𝐞𝐤𝐮𝐭𝐚 𝐝𝐮𝐧𝐢 𝐨𝐧𝐚 𝐢𝐡𝐚 𝐟𝐮𝐥𝐚𝐧 𝐡𝐢𝐫𝐚𝐤 𝐥𝐢𝐮-𝐛𝐚,” benefisiariu Ferdinandus da Costa esplika.
Nia hato’o rekomendasaun ba parte Governo atu kontinua atividade apoiu, tanba ida ne’e fundamental tebes katak, inisiativa apoia emprezariu ki’ik tenke kontinua no expande atu ami joven bele loke empregu foun iha komunidade nia le’et, nune’e bele kontribui ba fortalesimentu ekonomia lokal no nasionál, aumenta orsamentu ba programa ida ne’e.
“𝐀𝐦𝐢 𝐩𝐫𝐞𝐬𝐢𝐣𝐚 𝐚𝐬𝐞𝐬𝐮 𝐛𝐚 𝐤𝐫é𝐝𝐢𝐭𝐮 𝐟𝐢𝐧𝐚𝐧𝐬𝐞𝐢𝐫𝐮 𝐡𝐨 𝐟𝐮𝐧𝐚𝐧 𝐧𝐞’𝐞𝐛é 𝐤𝐢’𝐢𝐤 𝐚𝐭𝐮 𝐧𝐮𝐧𝐞’𝐞 𝐚𝐦𝐢 𝐛𝐞𝐥𝐞 𝐢𝐡𝐚 𝐤𝐚𝐩𝐚𝐬𝐢𝐝𝐚𝐝𝐞 𝐡𝐨𝐝𝐢 𝐬𝐞𝐥𝐮 𝐟𝐢𝐥𝐚-𝐟𝐚𝐥𝐢 (𝐫𝐞-𝐢𝐦𝐛𝐨𝐥𝐬𝐚).”
Hatan ba rekomendasaun hirak ne’e, Vise-Primeiru-Ministru (V-PM) no Ministru Koordenadór ba Assuntu Ekonómiku (MKAE), Ministru Turizmu no Ambiente (MTA), Dato’ Seri Francisco Kalbuadi Lay hateten, oras ne’e dadauk Governo atual halo hela esforsu atu estabelese Banku Dezenvolvimentu Nasionál Timor-Leste (BNDTL) hodi dudu soberania ekonómika no kreximentu inkluzivu, no sei halo esforsu atu fó resposta di’ak ba pedidu no rekomendasaun husi emprezariu ki’ik sira kona-ba asesu ba kreditu finanseiru ho funan ki’ik.
Vise-PM konsidera, Institutu ba Apoiu Dezenvolvimentu Emprezariál, ka IADE, iha papél importante iha Timor-Leste. IADE hanesan instituisaun ida ne'ebé fó apoiu ba emprezáriu nasionál mikro, ki'ik, no médiu sira.
“𝐈𝐝𝐚-𝐧𝐞'𝐞 𝐬𝐞𝐫𝐛𝐢𝐬𝐮 𝐡𝐨 𝐩𝐫𝐨𝐟𝐢𝐬𝐢𝐨𝐧𝐚𝐥𝐢𝐳𝐦𝐮 𝐧𝐨 𝐡𝐞𝐭𝐚𝐧 𝐨𝐫𝐢𝐞𝐧𝐭𝐚𝐬𝐚𝐮𝐧 𝐡𝐨𝐬𝐢 𝐩𝐫𝐢𝐧𝐬í𝐩𝐢𝐮 𝐬𝐢𝐫𝐚 𝐧𝐞'𝐞𝐛é 𝐟𝐨𝐫𝐭𝐞 𝐡𝐚𝐧𝐞𝐬𝐚𝐧 𝐤𝐮𝐚𝐥𝐢𝐝𝐚𝐝𝐞, 𝐬𝐮𝐬𝐭𝐞𝐧𝐭𝐚𝐛𝐢𝐥𝐢𝐝𝐚𝐝𝐞, 𝐧𝐨 𝐤𝐨𝐨𝐩𝐞𝐫𝐚𝐬𝐚𝐮𝐧. 𝐈𝐀𝐃𝐄 𝐦ó𝐬 𝐬𝐞𝐫𝐯𝐢𝐬𝐮 𝐛𝐞𝐬𝐢𝐤 𝐡𝐨 𝐢𝐧𝐬𝐭𝐢𝐭𝐮𝐢𝐬𝐚𝐮𝐧 𝐫𝐞𝐥𝐞𝐯𝐚𝐧𝐭𝐞 𝐬𝐢𝐫𝐚 𝐬𝐞𝐥𝐮𝐤 𝐧𝐨 𝐩𝐚𝐫𝐬𝐞𝐢𝐫𝐮 𝐬𝐢𝐫𝐚 𝐡𝐨𝐝𝐢 𝐭𝐮𝐥𝐮𝐧 𝐞𝐦𝐩𝐫𝐞𝐳á𝐫𝐢𝐮 𝐬𝐢𝐫𝐚 𝐛𝐮𝐫𝐚𝐬 𝐧𝐨 𝐡𝐞𝐭𝐚𝐧 𝐬𝐮𝐬𝐞𝐬𝐮,” esplika Vise-PM.
Vise-PM hatutan, programa xave ida hosi IADE mak Programa Fasilidade Inkubasaun Negósiu, ne' ebé konesidu mós hanesan FIN. Programa ida-ne'e dezeña atu suporta emprezáriu sira ne'ebé iha ideia negósiu ne'ebé viavel, inovativu, no prontu ba merkadu. Liuhusi programa ne'e, emprezáriu sira hetan orientasaun, treinamentu, no apoiu hodi transforma sira-nia ideia sai negósiu ne'ebé loos no susesu.
Objetivu prinsipál husi Programa Fasilidade Inkubasaun Negósiu mak atu hametin setór privadu atu nune'e bele kontribui liu tan ba dezenvolvimentu ekonomia nasionál. Programa ida-ne' e mós enkoraja kriasaun produtu no servisu foun sira, ne' ebé ajuda diversifika ita-nia ekonomia no hamenus dependénsia ba setór balu de it.
Iha IADE nia Planu Asaun Anuál, Pakote Fasilidade Inkubasaun Negósiu kontinua fó apoiu ba emprezáriu potensiál sira ho ideia negósiu ne'ebé inovativu no sustentável. To' o ultimo tinan 2025, IADE apoia ona benefisiáriu hamutuk 244, inklui feto no mane. Ida ne'e hatudu kompromisu maka'as husi IADE no Governu atu suporta emprendedorismu iha ita nia rain.
“𝐇𝐚'𝐮 𝐞𝐧𝐤𝐨𝐫𝐚𝐣𝐚 𝐛𝐞𝐧𝐞𝐟𝐢𝐬𝐢á𝐫𝐢𝐮 𝐧𝐨 𝐩𝐚𝐫𝐭𝐢𝐬𝐢𝐩𝐚𝐧𝐭𝐞 𝐬𝐢𝐫𝐚 𝐡𝐨𝐭𝐮 𝐢𝐡𝐚 𝐧𝐞'𝐞 𝐨𝐡𝐢𝐧 𝐚𝐭𝐮 𝐚𝐩𝐫𝐨𝐯𝐞𝐢𝐭𝐚 𝐝𝐢𝐝𝐢' 𝐚𝐤 𝐚𝐩𝐨𝐢𝐮 𝐧𝐞'𝐞. 𝐇𝐚𝐡ú 𝐡𝐨 𝐧𝐞𝐠ó𝐬𝐢𝐮 𝐦𝐢𝐤𝐫𝐨, 𝐚𝐩𝐫𝐞𝐧𝐝𝐞 𝐩𝐚𝐬𝐮 𝐛𝐚 𝐩𝐚𝐬𝐮, 𝐧𝐨 𝐛𝐮𝐫𝐚𝐬 𝐛𝐞𝐢𝐛𝐞𝐢𝐤. 𝐇𝐨 𝐝𝐢𝐬𝐢𝐩𝐥𝐢𝐧𝐚, 𝐬𝐞𝐫𝐯𝐢𝐬𝐮 𝐦𝐚𝐤𝐚'𝐚𝐬, 𝐧𝐨 𝐤𝐫𝐞𝐚𝐭𝐢𝐯𝐢𝐝𝐚𝐝𝐞, 𝐧𝐞𝐠ó𝐬𝐢𝐮 𝐤𝐢'𝐢𝐤 𝐬𝐢𝐫𝐚 𝐛𝐞𝐥𝐞 𝐬𝐚𝐢 𝐞𝐦𝐩𝐫𝐞𝐳𝐚 𝐧𝐞'𝐞𝐛é 𝐟𝐨𝐫𝐭𝐞 𝐧𝐨 𝐬𝐮𝐬𝐞𝐬𝐮 𝐡𝐚 𝐟𝐮𝐭𝐮𝐫𝐮.”
Liuhusi Ministru Koordenadör Asuntu Ekonómiku, Governu kontinua fó apoiu tomak ba IADE.
“𝐇𝐚𝐦𝐮𝐭𝐮𝐤, 𝐚𝐦𝐢 𝐬𝐞𝐫𝐯𝐢𝐬𝐮 𝐚𝐭𝐮 𝐢𝐝𝐞𝐧𝐭𝐢𝐟𝐢𝐤𝐚 𝐣𝐨𝐯𝐞𝐧 𝐟𝐞𝐭𝐨 𝐧𝐨 𝐦𝐚𝐧𝐞 𝐬𝐢𝐫𝐚 𝐧𝐞'𝐞𝐛é 𝐢𝐡𝐚 𝐢𝐝𝐞𝐢𝐚 𝐧𝐞𝐠ó𝐬𝐢𝐮 𝐢𝐧𝐨𝐯𝐚𝐭𝐢𝐯𝐮 𝐧𝐨 𝐦𝐨𝐭𝐢𝐯𝐚𝐬𝐚𝐮𝐧 𝐦𝐚𝐤𝐚'𝐚𝐬. 𝐇𝐨𝐝𝐢 𝐚𝐩𝐨𝐢𝐚 𝐢𝐭𝐚-𝐛𝐨𝐨𝐭 𝐬𝐢𝐫𝐚 𝐚𝐭𝐮 𝐡𝐚𝐫𝐢𝐢 𝐧𝐞𝐠ó𝐬𝐢𝐮 𝐬𝐢𝐫𝐚 𝐧𝐞'𝐞𝐛é 𝐝𝐢' 𝐚𝐤, 𝐚𝐦𝐢 𝐦ó𝐬 𝐚𝐣𝐮𝐝𝐚 𝐨𝐧𝐚 𝐢𝐭𝐚 𝐛𝐨𝐨𝐭 𝐬𝐢𝐫𝐚 𝐢𝐡𝐚 𝐩𝐫𝐨𝐜𝐞𝐬𝐨 𝐡𝐚𝐝𝐢'𝐚 𝐫𝐞𝐧𝐝𝐢𝐦𝐞𝐧𝐭𝐮 𝐟𝐚𝐦í𝐥𝐢𝐚 𝐧𝐢𝐚𝐧, 𝐤𝐨𝐦𝐮𝐧𝐢𝐝𝐚𝐝𝐞 𝐥𝐨𝐤á𝐥 𝐬𝐢𝐫𝐚, 𝐧𝐨 𝐞𝐤𝐨𝐧𝐨𝐦𝐢𝐚 𝐧𝐚𝐬𝐢𝐨𝐧á𝐥.”
Esforsu ne'e aliña tomak ho Governu nia vizaun no programa ekonómiku. Governo foka ba setór prioridade sira hanesan agrikultura, turizmu, komérsiu, no indústria. Setór sira ne'e iha poténsia boot atu kria empregu, hasa'e rendimentu, no suporta kreximentu ekonómiku ne'ebé sustentavel.
IADE hala' o papél fundamentál hodi hasa'e koñesimentu, abilidade, no kapasidade inovativu emprezáriu sira nian. Liuhusi Programa Fasilidade Inkubasaun Negósiu, futuru emprezáriu sira hetan orientasaun atu dezenvolve planu negósiu ne'ebé klaru no prátiku. Planu negósiu sira-ne'e sai hanesan matadalan importante ida atu ajuda ita-boot sira atu jere ita-boot sira nia negósiu, hasoru dezafius, no halo planu ba futuru.
Ohin loron espesiál tebes. Ida-ne'e maka loron rekoñesimentu nian ba ita-boot sira nia esforsu, dedikasaun, no kriatividade. Ita-boot sira-nia servisu maka' as no kompromisu hatudu katak ita-boot sira sériu atu harii futuru ida ne' ebé di' ak liu ba ita-boot sira-nia an rasik no ba ita-nia rain.
Ita-boot sira reprezenta futuru jerasaun emprezáriu timoroan sira. Ita-boot sira tenki kriativu, inovativu, no preparadu ba beibeik atu kompete la'ós de'it iha nivel nasionál, maibé mós iha merkadu globál.
“𝐇𝐚'𝐮 𝐡𝐚𝐤𝐚𝐫𝐚𝐤 𝐡𝐚𝐭𝐨'𝐨 𝐩𝐚𝐫𝐚𝐛é𝐧𝐬 𝐛𝐚 𝐢𝐭𝐚-𝐛𝐨𝐨𝐭 𝐬𝐢𝐫𝐚 𝐡𝐨𝐭𝐮 𝐧𝐢𝐚 𝐫𝐞𝐚𝐥𝐢𝐳𝐚𝐬𝐚𝐮𝐧 𝐭𝐨𝐨 𝐚𝐠𝐨𝐫𝐚. 𝐇𝐚'𝐮 𝐞𝐧𝐤𝐨𝐫𝐚𝐣𝐚 𝐢𝐭𝐚-𝐛𝐨𝐨𝐭 𝐬𝐢𝐫𝐚 𝐡𝐨𝐭𝐮 𝐚𝐭𝐮 𝐤𝐨𝐧𝐭𝐢𝐧𝐮𝐚 𝐚𝐩𝐫𝐞𝐧𝐝𝐞, 𝐡𝐚𝐥𝐨 𝐢𝐧𝐨𝐯𝐚𝐬𝐚𝐮𝐧, 𝐧𝐨 𝐬𝐞𝐫𝐛𝐢𝐬𝐮 𝐡𝐚𝐦𝐮𝐭𝐮𝐤. 𝐀𝐭𝐮 𝐢𝐭𝐚-𝐛𝐨𝐨𝐭 𝐬𝐢𝐫𝐚 𝐧𝐢𝐚 𝐧𝐞𝐠ó𝐬𝐢𝐮 𝐛𝐞𝐥𝐞 𝐛𝐮𝐫𝐚𝐬 𝐧𝐨 𝐡𝐞𝐭𝐚𝐧 𝐬𝐮𝐬𝐞𝐬𝐮 𝐧𝐚𝐟𝐚𝐭𝐢𝐧.”
Galeria
Video
Laiha Video
Dokumentus
Laiha Dokumentus