𝐄𝐌𝐏𝐑𝐄𝐙𝐀 𝐓𝐎𝐀 𝐂𝐎𝐑𝐏𝐎𝐑𝐀𝐓𝐈𝐎𝐍 𝐇𝐀𝐇U 𝐒𝐄𝐑𝐕𝐈𝐒𝐔 𝐁Á 𝐊𝐎𝐍𝐒𝐓𝐑𝐔𝐊𝐒𝐀𝐔𝐍 𝐓𝐄𝐑𝐌𝐈𝐍Á𝐋 𝐏𝐀𝐒𝐀𝐉𝐄𝐈𝐑𝐔 𝐅𝐎𝐔𝐍 𝐀𝐈𝐏𝐍𝐋 𝐂𝐎𝐌𝐎𝐑 𝐃𝐈𝐋𝐈.
Asuntu
𝐄𝐌𝐏𝐑𝐄𝐙𝐀 𝐓𝐎𝐀 𝐂𝐎𝐑𝐏𝐎𝐑𝐀𝐓𝐈𝐎𝐍 𝐇𝐀𝐇U 𝐒𝐄𝐑𝐕𝐈𝐒𝐔 𝐁Á 𝐊𝐎𝐍𝐒𝐓𝐑𝐔𝐊𝐒𝐀𝐔𝐍 𝐓𝐄𝐑𝐌𝐈𝐍Á𝐋 𝐏𝐀𝐒𝐀𝐉𝐄𝐈𝐑𝐔 𝐅𝐎𝐔𝐍 𝐀𝐈𝐏𝐍𝐋 𝐂𝐎𝐌𝐎𝐑 𝐃𝐈𝐋𝐈.
Data Publica
17 Sep 2026
Descrisaun
Dili, 14 Setembru 2026
Empreza Toa Corporation ofisialmente Segunda ne’e hahú servisu bá iha konstruksaun terminál pasajeiru foun bá Aeroportu Internasionál Prezidente Nicolau Lobato Komoro Dili.
Marka prezensa iha serimónia ne’e Ministru Transportes no Komunikasaun, Eng.Miguel Marques Gonçalves Manetelu, Ministru Planeamentu Investimeneut no Estrátejiku, Gastão Sousa, Diretór Ezekutivu AERO Dili, Embaixadór Japaun iha Timor-Leste, Yamamoto Yasushi, reprezntante DFAT, ADB no konvidadus sira seluk, Serimonia ne’e halao edifísiu ANATL.EP. Komoro.
Prezidente Diretór Toa Corporation, Masahiro Suzuki sente honradu hanesan kontratór bele hola parte bá serimónia inísiu serbisu nian bá projetu konstruksaun terminál pasajeiru Aeroportu Internasionál Prezidente Nicola Lobato Komoro Dili.
“Projetu ida ne’e hala’o liu husi Japaun nia grant iha kooperasaun entre governu Repúblika Demokrátika Timor-Leste no governu Japaun. Ami hakarak hato'o ami nia apresiasaun sinseru bá Ministériu Transporte no Komunikasaun, empregadór bá projetu ida-ne'e no ministériu relevante sira, Embaixada Japaun, ANATL, JICA, organizasaun sira seluk hotu ne'ebé iha interese bá sira nia esforsu nomos apoiu ne'ebé konsideravel hodi halo projetu ida-ne'e sai posivel. Lori kontraktor nia naran, ha’u mós hakarak aproveita oportunidade ida ne’e hodi hato’o ami nia agradesimentu wain bá ema hotu ne’ebé involve iha projetu ida ne’e, dehan Prezidente Diretór Toa Corporatio, Masahiro Suzuki.
Prezidente Diretór Toa Corporatio, Masahiro Suzuki deklara Toa Corportation sei responsabiliza bá konstrusaun edifísiu foun terminál pasajeiru nian. Aeroportu internasionál hanesan parte ida ne'ebé importante tebes bá infraestrutura nasaun ida nian. Ida-ne'e suporta movimentu ema nian no liga nasaun ho mundu tomak.
Edifísiu terminál pasajeiru foun ne’e sei fornese bá utilizadór aeroportu sira ho ambiente ida ne’ebé seguru no konveniente liu no hein katak sei kontribui bá dezenvolvimentu liután turizmu no ekonomia Timor-Leste nian. Serimónia hahú obra ohin nian, projetu ne'e sei kontinua bá faze konstrusaun ho eskala tomak. Onra boot ida bá Toa Corporation atu hala'o konstrusaun bá projetu importante ida-ne'e.
Xefe Reprezentativu JICA Timor-Leste Daisuke Fukumori iha nia diskursu hateten Edifísiu terminál pasajeiru foun sei sai hanesan odamatan importante ida ne'ebé liga Timor-Leste ho ASEAN no komunidade internasionál.
"Timor-Leste nia adezaun ba ASEAN marka realizasaun istóriku ida no loke oportunidade foun bá envolvimentu klean liután ho rejiaun ne’e. Atu aproveita didi'ak oportunidade ida-ne'e, infraestrutura ne'ebé forte no konfiável maka esensiál. Edifísiu terminál pasajeiru nian sei sai hanesan odamatan importante ida ne'ebé liga Timor-Leste ho ASEAN no komunidade internasionál luan liu, hodi fasilita movimentu ema, sasán no ideia sira enkuantu kontribui bá dezenvolvimentu ekonómiku nasaun nian no kompetitividade rejionál,” dehan Xefe Reprezentativu JICA Timor-Leste Daisuke Fukumori.
Iha nia intervensaun Ministru Transportes no Komunikasaun Eng.Miguel Marques Gonçalves Manetelu hateten “Seremonia – Commencement of Works ka Seremónia hahú Servisu nian bá Konstrusaun Terminál Pasajeirus Foun bá Aeroportu Internasionál Prezidente Nicolau Lobato Dili Timor-Leste”.
“Ita hotu sei hanoin, iha loron 20 Maiu 2025, ita hala’o serimónia lansamentu primeira pedra, ka groundbreaking bá Dezenvolvimentu no Espansaun Aeroportu Internasionál Prezidente Nicolau Lobato. Serimónia iha tempu ne’ebá marka inísiu ida ofisiál bá projetu tomak, depois prosesu naruk ida ne’ebé inklui planeamentu, estudu tékniku, mobilizasaun finansiamentu, koordenasaun institusionál no tomada desizaun estratéjika sira. Nune’e, serimónia ohin la’ós lansamentu foun ka segunda lansamentu bá projetu ida-ne’e. Serimónia ohin nu’udar kontinuasaun husi kompromisu ne’ebé ita hahú ona iha 20 Maiu 2025 no marka inísiu ida bá etapa konkretu seluk: hahú servisu konstrusaun Edifísiu Terminál Pasajeiru foun. Husi loron ohin no konserteza fulan balun ikus ne’e, kontajen tempu bá implementasaun kontratu hahú ona. Loron ohin tenke marka la’ós de’it data hahú servisu, maibé mós marka ita-nia kompromisu atu remata obra ne’e tuir prazu no ho kualidade,” dehan Ministru Manetelu.
Ministru Manetelu mós hato’o agradesimentu sinseru bá Governu no Povu Japaun no liuliu bá JICA, konfiansa, amizade no apoiu jenerozu bá konstrusaun Terminál Pasajeiru foun. Apoiu ida-ne’e la’ós de’it ajuda atu harii infraestrutura físika ida. Apoiu ne’e ajuda Timor-Leste atu fortalese nia konektividade, promove turizmu no komérsiu, fasilita movimentu ema no sasán nomos kria oportunidade foun bá dezenvolvimentu ekonomia nasionál.
Ministru Manetelu subliña Durante serimónia asinatura kontratu ho TOA Corporation iha loron 20 Fevereiru 2026. Edifísiu Terminál Pasajeiru nu’udar komponente prinsipál ida husi programa integradu bá dezenvolvimentu no espansaun aeroportu. Projetu ne’e kompleksu. Nia presiza padraun enjeñaria ne’ebé aas, sistema seguransa rigorozu, integrasaun sistema aeroportuária nomos kumprimentu bá padraun aviasaun internasionál. Konstrusaun Terminál Pasajeiru mós tenke koordena ho komponente sira seluk ne’ebé implementa iha aeroportu, inklui obra airside ho apoiu Asian Development Bank no infraestrutura asesu nomos fasilidade komplementáriu ho apoiu Governu Austrália nian. Komponentes hotu tenke integra ho didi’ak iha planu mestre ida de’it, hodi evita konflitu tékniku, prevene atrazu no garante katak operasaun aeroportu bele kontinua ho seguru durante períodu konstrusaun.
Iha okaziaun ne’e Ministru Manetelu kongratula TOA Corporation bá responsabilidade no konfiansa ne’ebé simu atu implementa obra importante ida-ne’e. Governu Timor-Leste fiar bá TOA nia esperiénsia, profesionalizmu no kapasidade téknika. Maibé, konfiansa ida-ne’e tenke akompaña ho rezultadu konkretu. Husu bá TOA Corporation atu husi hahú kedas, mobiliza rekursu umanu, ekipamentu, materiál no kapasidade téknika hotu ne’ebé presiza. Servisu tenke hala’o ho disiplina, seguransa no kualidade nomos tuir programa implementasaun ne’ebé konkorda ona karik iha problema tenke identifika sedu. Informasaun tenke fahe ho klaru desizaun téknika tenke foti ho lalais no responsabilidade. Koordenasaun entre governu, konsúltor, autoridade aeroportuária, ministériu no parseiru hotu tenke lao ho efetivu.
Data hahú servisu nian tenke iha ligasaun direta ho data remata servisu. Nune’e de’it mak governu bele iha konfiansa katak planu no programa implementasaun sei hotu tuir tempu ne’ebé determina, governante ne’e kompriende katak periodu implementasaun bazeia bá kontratu no oráriu implementasaun orijinál, sei konklui besik bá tinan 2028 nia rohan, maibé nia tenke reafirma fali iha ne’e katak Governu define Alvu finál ida katak Aeroportu ne’e tenke konklui iha 20 Maiu 2028 inklui Terminál Pasajeirus nian. Ida ne’e sei iha dezafius no karik defisil, maibé data ida ne’e tenke sai referénsia no responsabilidade komún bá parte hotu ne’ebé envolve iha implementasaun projetu. Meta 20 Maiu 2028 iha importánsia estratéjika. Timor-Leste presiza prepara nia infraestrutura aeroportuária, persiza prepara ekipa operasionál bá infraestrutura foun, teste nia utilizasaun no familiariza nia operasionál, liu-liu bá preparasaun nu’udar membru ASEAN.
“Infraestrutura ka fasilidade sira seluk bele diak no luxu maibe karik konstrusaun Aeroportu la-hotu no nia fasilidade sira laiha kondisaun. Timor-Leste nia lideransa bá ASEAN iha dezafiu boot. Tanba ne’e, hotu-hotu tenke komunga alvu ida ne’e” Edifísiu Terminál Pasajeiru foun sei sai fatin/fasilidade primeiru ne’ebé ema haree bainhira to’o mai Timor-Leste. Fatin ikus ne’ebé sira haree bainhira husik ita-nia rain tanba ne’e, terminál tenke modernu, seguru, efisiente no funsionál tenke reflete ita-nia identidade, ospitalidade nomos dignidade nu’udar nasaun” hateten Ministru Manetelu.
Governu Timor-Leste sei kontinua fó apoiu no lideransa atu asegura projetu ne’e lao tuir tempu. Iha tempu hanesan, Governu sei halo monitorizasaun ho rigór bá progresu, prazu, kualidade, seguransa no utilizasaun responsável bá rekursu sira. Konvida parte hotu atu servisu hamutuk ho espíritu kooperasaun, transparénsia no responsabilidade. Hamutuk transforma kompromisu ne’ebé asina iha Japaun sai obra real iha Timor-Leste. Mai ita transforma dezeñu no planu sai infraestrutura ne’ebé bele serve povo, mai hamtuuk ita asegura katak, iha 20 Maiu 2028, ita bele fila fali mai fatin ida-ne’e, la’ós atu ko’alia tan kona-bá promesa ka planu, maibé atu inaugura Edifísiu Terminál Pasajeiru foun ne’ebé remata ona, prontu atu funsiona no dignu bá Povu Timor-Leste.
Masahiro Suzuki afirma Toa Corporation sei kumpre sira nia papél no responsabilidade sira nu'udar kontratór sei halo esforsu tomak atu kompleta projetu ho seguru nomos susesu. Ema hotu nia involvimentu maka esensiál bá implementasaun susesu husi projetu ida-ne'e no kontinua dezenvolvimentu Timor-Leste nian nomos aprofundamentu amizade entre Timor-Leste ho Japaun.
Ministru Manetelu mós lahaluha hato’o agradesimentu bá Governu no Povu Japaun, JICA, TOA Corporation, JEON Consultants, parseiru dezenvolvimentu sira, instituisaun públika sira, ekipa téknika no traballadór hotu-hotu ne’ebé kontribui bá realizasaun projetu no ida-ne’e. Amizade entre Timor-Leste no Japaun bá dezenvolvimentu.
https://sdi.gov.tl/ministerio/presrealease/create
Média MTK
Galeria
Video
Laiha Video
Dokumentus
Laiha Dokumentus