𝐕𝐢𝐬𝐞-𝐏𝐌 𝐡𝐮𝐬𝐮 𝐛𝐚 𝐟𝐨𝐫𝐦𝐚𝐧𝐝𝐮 𝐬𝐢𝐫𝐚 𝐤𝐨𝐧𝐭𝐢𝐧𝐮𝐚 𝐤𝐚𝐩𝐚𝐬𝐢𝐭𝐚 𝐚𝐚𝐧

03 Oct 2025
Press Release Image
Informasi Lengkap
Asuntu

𝐕𝐢𝐬𝐞-𝐏𝐌 𝐡𝐮𝐬𝐮 𝐛𝐚 𝐟𝐨𝐫𝐦𝐚𝐧𝐝𝐮 𝐬𝐢𝐫𝐚 𝐤𝐨𝐧𝐭𝐢𝐧𝐮𝐚 𝐤𝐚𝐩𝐚𝐬𝐢𝐭𝐚 𝐚𝐚𝐧

Data Publica

03 Oct 2025

Descrisaun

𝟑𝟎 𝐒𝐞𝐭𝐞𝐦𝐛𝐫𝐮 𝟐𝟎𝟐𝟓
==============
Vise-Primeiru-Ministru no Ministru Koordenadór ba Asuntu Ekonómiku, Ministru Turizmu no Ambiente, Dato’ Seri Francisco Kalbuadi Lay, iha loron Tersa, 30 Setembru 2025, atribui sertifikadu Nível I no II ba formandu sira iha Centro Nacional de Formação Profisssional-Becora.

Formasaun ne’e hetan partisipasaun husi membru F-FDTL na’in 21, no na’in 4 mak reprezenta simu sertifikadu tanba sira seluk okupadu ho servisu.

Partisipa iha graduasaun ba formandu sira mak Administrador Postu Kristu Rei, Komandante Esquadra Polísia Becora no konvidadu sira seluk tan.

Iha diskursu, Vise-PM, MKAE no MTA, Dato’ Seri Francisco Kalbuadi Lay, fo énfaze ba rekursu umanu katak, momentu ida-ne'e liu fali serimónia ida. Ida-ne'e hanesan sinál ida katak Timor-Leste investe iha ninia forsa bo'ot liu ida: ne'e mak investe iha: ita-nia povu. Rekursu naturál sira loron ida bele hotu, maibé koñesimentu, abilidade, no dixiplina sei dura ba nafatin. Forsa traballu ne'ebé forte no kualifikadu mak sei lori ita-nia rain ba oin.

“𝐅𝐨𝐢𝐧𝐬𝐚'𝐞 𝐝𝐨𝐛𝐞𝐧 𝐬𝐢𝐫𝐚, 𝐢𝐦𝐢-𝐧𝐢𝐚 𝐬𝐞𝐫𝐭𝐢𝐟𝐢𝐤𝐚𝐝𝐮 𝐬𝐢𝐫𝐚 𝐥𝐚'ó𝐬 𝐝𝐞'𝐢𝐭 𝐫𝐞𝐤𝐨𝐦𝐩𝐞𝐧𝐬𝐚 𝐛𝐚 𝐢𝐦𝐢-𝐧𝐢𝐚 𝐞𝐬𝐟𝐨𝐫𝐬𝐮, 𝐦𝐚𝐢𝐛é 𝐦ó𝐬 𝐡𝐚𝐧𝐞𝐬𝐚𝐧 𝐩𝐚𝐬𝐬𝐚𝐩𝐨𝐫𝐭𝐞 𝐢𝐝𝐚 𝐛𝐚 𝐟𝐮𝐭𝐮𝐫𝐮. 𝐇𝐨 𝐚𝐛𝐢𝐥𝐢𝐝𝐚𝐝𝐞 𝐬𝐢𝐫𝐚 𝐧𝐞'𝐞, 𝐢𝐭𝐚 𝐛𝐨𝐨𝐭 𝐩𝐫𝐨𝐧𝐭𝐮 𝐚𝐭𝐮 𝐤𝐨𝐦𝐩𝐞𝐭𝐞 𝐢𝐡𝐚 𝐦𝐞𝐫𝐤𝐚𝐝𝐮 𝐭𝐫𝐚𝐛𝐚𝐥𝐥𝐮, 𝐥𝐚'ó𝐬 𝐝𝐞'𝐢𝐭 𝐢𝐡𝐚 𝐓𝐢𝐦𝐨𝐫-𝐋𝐞𝐬𝐭𝐞, 𝐦𝐚𝐢𝐛é 𝐦ó𝐬 𝐢𝐡𝐚 𝐑𝐞𝐣𝐢𝐚𝐮𝐧 𝐧𝐨 𝐌𝐮𝐧𝐝𝐮 𝐭𝐨𝐦𝐚𝐤. 𝐈𝐭𝐚-𝐛𝐨𝐨𝐭 𝐬𝐢𝐫𝐚 𝐥𝐨𝐫𝐢 𝐫𝐞𝐬𝐩𝐨𝐧𝐬𝐚𝐛𝐢𝐥𝐢𝐝𝐚𝐝𝐞 𝐚𝐭𝐮 𝐮𝐳𝐚 𝐦𝐚𝐭𝐞𝐧𝐞𝐤 𝐢𝐝𝐚-𝐧𝐞'𝐞 𝐡𝐨 𝐝𝐢'𝐚𝐤-𝐛𝐚 𝐢𝐭𝐚-𝐛𝐨𝐨𝐭 𝐬𝐢𝐫𝐚-𝐧𝐢𝐚 𝐚𝐧 𝐫𝐚𝐬𝐢𝐤, 𝐛𝐚 𝐢𝐭𝐚-𝐛𝐨𝐨𝐭 𝐬𝐢𝐫𝐚-𝐧𝐢𝐚 𝐟𝐚𝐦í𝐥𝐢𝐚, 𝐧𝐨 𝐛𝐚 𝐢𝐭𝐚-𝐧𝐢𝐚 𝐧𝐚𝐬𝐚𝐮𝐧 𝐧𝐢𝐚 𝐝𝐞𝐳𝐞𝐧𝐯𝐨𝐥𝐯𝐢𝐦𝐞𝐧𝐭𝐮,” Vise-Primeiru-Ministru no Ministru Koordenadór ba Asuntu Ekonómiku, Ministru Turizmu no Ambiente, Dato’ Seri Francisco Kalbuadi Lay hato’o lia-hirak ne’e liu husi nia diskursu iha Sentru Nasionál Formasaun Profisional Bekora, Dili iha loron Tersa, 30 Setembru 2025.

Treinamentu ne'e mós liga ho ita-nia vizaun ne'ebé boot liu: atu harii ekonomia ida ne'ebé sustentável, ida ne'ebé kria empregu, respeita ambiente, apoiu turizmu, no garante katak laiha ema ida mak husik hela iha kotuk. Ne'e mak ita-nia kompromisu, no ho ita-boot sira-nia partisipasaun, ita bele atinje ida-ne'e hamutuk.

Iha momentu ida ne'e, ha'u hakarak hato'o ha'u-nia apresiasaun kle'an no rekoñesimentu espesiál ba Centro Formação Profisional Becora. Ita-boot sira hotu nia servisu no dedikasaun hodi orienta no forma ita-nia foin-sa'e sira loke ona odamatan ba hasa'e abilidade (skills), aumenta oportunidade, no konfiansa ba sira iha merkado servisu ninian. Iha ne'e mak hatudu duni papel ita-boot sira nian hodi ajuda duni atu forma futuru diak ida ba foin sae feto no mane servisu nain Timor-Leste nian. Ita-boot sira mos hala'o hela papél xave ida hodi forma futuru forsa traballu Timor-Leste nian. 

“𝐁𝐚 𝐢𝐭𝐚-𝐧𝐢𝐚 𝐟𝐨𝐢𝐧 𝐬𝐚’𝐞 𝐠𝐫𝐚𝐝𝐮𝐚𝐝𝐮 𝐬𝐢𝐫𝐚, 𝐡𝐚'𝐮 𝐡𝐚𝐤𝐚𝐫𝐚𝐤 𝐡𝐚𝐭𝐞𝐭𝐞 𝐢𝐝𝐚-𝐧𝐞'𝐞: 𝐦𝐨𝐦𝐞𝐧𝐭𝐮 𝐨𝐡𝐢𝐧 𝐥𝐚'ó𝐬 𝐫𝐨𝐡𝐚𝐧, 𝐦𝐚𝐢𝐛𝐞 𝐧𝐞'𝐞 𝐦𝐚𝐤𝐚 𝐢𝐧í𝐬𝐢𝐮. 𝐇𝐮𝐬𝐢𝐤 𝐢𝐭𝐚-𝐛𝐨𝐨𝐭 𝐧𝐢𝐚 𝐬𝐞𝐫𝐭𝐢𝐟𝐢𝐤𝐚𝐝𝐮 𝐬𝐚𝐢 𝐡𝐚𝐧𝐞𝐬𝐚𝐧 𝐩𝐚𝐬𝐮 𝐝𝐚𝐡𝐮𝐥𝐮𝐤 𝐢𝐡𝐚 𝐯𝐢𝐚𝐣𝐞𝐧 𝐚𝐩𝐫𝐞𝐧𝐝𝐢𝐳𝐚𝐣𝐞𝐧 𝐧𝐨 𝐤𝐫𝐞𝐱𝐢𝐦𝐞𝐧𝐭𝐮 𝐧𝐢𝐚𝐧 𝐛𝐚 𝐦𝐨𝐫𝐢𝐬 𝐭𝐨𝐦𝐚𝐤. 𝐊𝐨𝐧𝐭𝐢𝐧𝐮𝐚 𝐡𝐚𝐝𝐢'𝐚 𝐢𝐦𝐢-𝐧𝐢𝐚 𝐚𝐧. 𝐋𝐨𝐤𝐞 𝐚𝐧 𝐛𝐚 𝐝𝐞𝐳𝐚𝐟𝐢𝐮 𝐬𝐢𝐫𝐚. 𝐏𝐫𝐨𝐧𝐭𝐮 𝐚𝐭𝐮 𝐥𝐢𝐝𝐞𝐫𝐚. 𝐈𝐦𝐢 𝐧𝐢𝐚 𝐬𝐮𝐬𝐞𝐬𝐮 𝐬𝐞𝐢 𝐥𝐚 𝐭𝐫𝐚𝐧𝐬𝐟𝐨𝐫𝐦𝐚 𝐝𝐞𝐢𝐭 𝐢𝐦𝐢 𝐧𝐢𝐚 𝐦𝐨𝐫𝐢𝐬 𝐦𝐚𝐢𝐛𝐞 𝐦𝐨𝐬 𝐤𝐨𝐧𝐭𝐫𝐢𝐛𝐮𝐢 𝐛𝐚 𝐢𝐭𝐚 𝐧𝐢𝐚 𝐧𝐚𝐬𝐚𝐮𝐧 𝐝𝐨𝐛𝐞𝐧 𝐧𝐢𝐚 𝐟𝐨𝐫𝐬𝐚 𝐧𝐨 𝐝𝐢𝐠𝐧𝐢𝐝𝐚𝐝𝐞. 𝐓𝐢𝐦𝐨𝐫-𝐋𝐞𝐬𝐭𝐞 𝐧𝐢𝐚 𝐟𝐮𝐭𝐮𝐫𝐮 𝐢𝐡𝐚 𝐢𝐦𝐢 𝐧𝐢𝐚 𝐥𝐢𝐦𝐚𝐧.”

Hamutuk, liu husi edukasaun, formasaun, no unidade, ita sei halo Timor-Leste sai nasaun ida ne'ebé forte, kompetitivu, no respeitadu iha mundu.

Nune’e mós, Diretora Centro Nacional Formação Profissional (CNFP)-Becora, Bernardete Pinto Miranda Gomes, sente orgullu no kontente tanba Vise-PM marka prezensa iha CNFP ne’e hodi fó motivasaun ba formandu sira iha merkadu traballu nian. 

“𝐀𝐦𝐢 𝐞𝐬𝐟𝐨𝐫𝐬𝐮 𝐚𝐭𝐮 𝐨𝐢𝐧𝐬𝐚 𝐟ó 𝐟𝐨𝐫𝐦𝐚𝐬𝐚𝐮𝐧 𝐛𝐚𝐢 𝐭𝐚-𝐧𝐢𝐚 𝐚𝐥𝐢𝐧 𝐬𝐢𝐫𝐚 𝐡𝐚𝐬𝐚’𝐞 𝐬𝐢𝐫𝐚-𝐧𝐢𝐚 𝐞𝐬𝐩𝐞𝐫𝐢𝐞𝐧𝐬𝐢𝐚 𝐤𝐚 𝐬𝐤𝐢𝐥𝐥𝐬 𝐚𝐭𝐮 𝐨𝐢𝐧𝐬𝐚 𝐛𝐞𝐥𝐞 𝐫𝐞𝐬𝐩𝐨𝐧𝐝𝐞 𝐛𝐚 𝐦𝐞𝐫𝐤𝐚𝐝𝐮 𝐫𝐚𝐢 𝐥𝐚𝐫𝐚𝐧 𝐧𝐢𝐚𝐧. 𝐇𝐚’𝐮 𝐞𝐬𝐟𝐨𝐫𝐬𝐮 𝐚𝐭𝐮 𝐨𝐢𝐧𝐬𝐚 𝐡𝐚𝐝𝐢𝐚 𝐮𝐥𝐮𝐤 𝐚𝐦𝐢-𝐧𝐢𝐚 𝐟𝐨𝐫𝐦𝐚𝐝ó𝐫 𝐬𝐢𝐫𝐚 𝐥𝐢𝐮𝐡𝐮𝐬𝐢 𝐈𝐍𝐃𝐌𝐎 𝐛𝐚 𝐢𝐡𝐚 𝐤𝐮𝐚𝐥𝐢𝐝𝐚𝐝𝐞 𝐟𝐨𝐫𝐦𝐚𝐬𝐚𝐮𝐧 𝐥𝐢𝐮𝐥𝐢𝐮 𝐛𝐚 𝐚𝐦𝐢 𝐧𝐢𝐚 𝐟𝐨𝐫𝐦𝐚𝐝ó𝐫 𝐬𝐢𝐫𝐚. 𝐁𝐚𝐢𝐧𝐡𝐢𝐫𝐚 𝐚𝐦𝐢-𝐧𝐢𝐚 𝐟𝐨𝐫𝐦𝐚𝐝ó𝐫 𝐬𝐢𝐫𝐚 𝐢𝐡𝐚 𝐤𝐮𝐚𝐥𝐢𝐝𝐚𝐝𝐞 𝐧𝐞’𝐞𝐛é 𝐝𝐢’𝐚𝐤 𝐞𝐧𝐭𝐚𝐮𝐧 𝐚𝐥𝐢𝐧 𝐨𝐚𝐧 𝐬𝐢𝐫𝐚 𝐬𝐞𝐢 𝐢𝐡𝐚 𝐚𝐩𝐫𝐨𝐯𝐞𝐢𝐭𝐚𝐦𝐞𝐧𝐭𝐮 𝐧𝐞’𝐞𝐛é 𝐝𝐢’𝐚𝐤.”

Formandu sira ne’ebé tuir formasaun iha tinan 2025 nian iha área haat mak hanesan, Administrasaun Jerál, IT-Hardware, Housekeeping, no Servente da Mesa. 

“𝐈𝐡𝐚 á𝐫𝐞𝐚 𝐇𝐨𝐮𝐬𝐞𝐤𝐞𝐞𝐩𝐢𝐧𝐠 (𝐥𝐢𝐦𝐩𝐞𝐳𝐚 𝐝𝐚 𝐜𝐚𝐬𝐚) 𝟐𝟗 𝐩𝐞𝐬𝐬𝐨𝐚𝐬, 𝐧𝐨 𝐤𝐨𝐧𝐬𝐞𝐠𝐞 𝐡𝐚𝐫𝐮𝐤𝐚 𝐧𝐚𝐢𝐧 𝟖 𝐛𝐚 𝐞𝐬𝐭𝐚𝐣𝐢𝐮 𝐢𝐡𝐚 𝐨𝐭𝐞𝐥 𝐍𝐮𝐬𝐚 𝐃𝐮𝐚 𝐁𝐚𝐥𝐢, 𝐈𝐧𝐝𝐨𝐧é𝐳𝐢𝐚.”

Haruka sira ba estajiu iha rai-liur ne’e ho objetivu ida atu Timoroan sira bele iha esperiénsia di’ak liu tan bainhira TL adere ona ba ASEAN.

Iha área formasaun ba Servente da Mesa iha 26 pessoas, iha área administrasaun jerál iha 23 pessoas, iha área IT 13 pessoas, nune’e hamutuk iha formandu 90 resin, ne’ebé mak gradua iha nível I no II.

Formandu hirak ne’e balu instituisaun Governu no privadu balu emprega ona sira hafoin sira hala’o estájiu. Formandu sira tuir formasaun ne’e durante fulan tolu nia laran. 

Diretora  Instituto Nacional de Desenvolvimento de Mão-de-Obra, Instituto Público (INDMO,IP), Isabel Fernandes de Lima, agradese ba CNFP-Becora tanba fó ona formasaun ba Timoroan sira hodi prienxe iha merkadu traballu rai-laran no mos rai-liur.

“𝐁𝐚 𝐚𝐥𝐢𝐧 𝐠𝐫𝐚𝐝𝐮𝐚𝐝𝐮 𝐬𝐢𝐫𝐚, 𝐬𝐞 𝐢𝐦𝐢 𝐝𝐢’𝐚𝐤, 𝐢𝐦𝐢 𝐬𝐞𝐢 𝐬𝐚𝐢 𝐡𝐚𝐧𝐞𝐬𝐚𝐧 𝐝𝐢𝐚𝐦á𝐧𝐭𝐢𝐤𝐮 𝐢𝐝𝐚 𝐧𝐞’𝐞𝐛é 𝐬𝐞𝐢 𝐥𝐚𝐤𝐚𝐧 𝐢𝐡𝐚 𝐟𝐚𝐭𝐢𝐧 𝐧𝐞’𝐞𝐛é 𝐢𝐦𝐢 𝐬𝐞𝐫𝐯𝐢𝐬𝐮 𝐛𝐚, 𝐞𝐦𝐚 𝐬𝐞𝐢 𝐛𝐮𝐤𝐚 𝐭𝐮𝐢𝐫 𝐧𝐚𝐟𝐚𝐭𝐢𝐧 𝐢𝐦𝐢,” 𝐤𝐚𝐭𝐚𝐤 𝐃𝐢𝐫𝐞𝐭𝐨𝐫𝐚 𝐈𝐍𝐃𝐌𝐎, 𝐈𝐏.

 

Galeria

Laiha Imajen iha Galeria

Video

Laiha Video

Dokumentus

Laiha Dokumentus