𝐊𝐌 𝐀𝐩𝐫𝐨𝐯𝐚 𝐋𝐞𝐦𝐚: “𝑺𝒆𝒍𝒆𝒃𝒓𝒂𝒔𝒂𝒖𝒏 𝒕𝒊𝒏𝒂𝒏 50 𝒏𝒆’𝒆, 𝑷𝒂𝒔𝒂𝒅𝒖 𝒏𝒊𝒂𝒏, 𝑮𝒂𝒓𝒂𝒏𝒕𝒆 𝑴𝒂𝒊 𝑰𝒕𝒂 𝑲𝒐𝒏𝒇𝒊𝒂𝒏𝒔𝒂 𝑰𝒉𝒂 𝑷𝒓𝒆𝒛𝒆𝒏𝒕𝒆 𝒏𝒐 𝑬𝒔𝒑𝒆𝒓𝒂𝒏𝒔𝒂 𝒊𝒉𝒂 𝑭𝒖𝒕𝒖𝒓𝒖!”, 𝐡𝐨𝐝𝐢 𝐊𝐨𝐦𝐞𝐦𝐨𝐫𝐚 𝐭𝐢𝐧𝐚𝐧 𝟓𝟎 𝐏𝐫𝐨𝐤𝐥𝐚𝐦𝐚𝐬𝐚𝐮𝐧 𝐈𝐧𝐝𝐞𝐩𝐞𝐧𝐝𝐞́𝐧𝐬𝐢𝐚 𝐔𝐧𝐢𝐥𝐚𝐭𝐞𝐫𝐚́𝐥 𝐑𝐃𝐓𝐋, 𝟐𝟖 𝐍𝐨𝐯𝐞𝐦𝐛𝐫𝐮 𝟏𝟗𝟕𝟓

09 Oct 2025
Press Release Image
Informasi Lengkap
Asuntu

𝐊𝐌 𝐀𝐩𝐫𝐨𝐯𝐚 𝐋𝐞𝐦𝐚: “𝑺𝒆𝒍𝒆𝒃𝒓𝒂𝒔𝒂𝒖𝒏 𝒕𝒊𝒏𝒂𝒏 50 𝒏𝒆’𝒆, 𝑷𝒂𝒔𝒂𝒅𝒖 𝒏𝒊𝒂𝒏, 𝑮𝒂𝒓𝒂𝒏𝒕𝒆 𝑴𝒂𝒊 𝑰𝒕𝒂 𝑲𝒐𝒏𝒇𝒊𝒂𝒏𝒔𝒂 𝑰𝒉𝒂 𝑷𝒓𝒆𝒛𝒆𝒏𝒕𝒆 𝒏𝒐 𝑬𝒔𝒑𝒆𝒓𝒂𝒏𝒔𝒂 𝒊𝒉𝒂 𝑭𝒖𝒕𝒖𝒓𝒖!”, 𝐡𝐨𝐝𝐢 𝐊𝐨𝐦𝐞𝐦𝐨𝐫𝐚 𝐭𝐢𝐧𝐚𝐧 𝟓𝟎 𝐏𝐫𝐨𝐤𝐥𝐚𝐦𝐚𝐬𝐚𝐮𝐧 𝐈𝐧𝐝𝐞𝐩𝐞𝐧𝐝𝐞́𝐧𝐬𝐢𝐚 𝐔𝐧𝐢𝐥𝐚𝐭𝐞𝐫𝐚́𝐥 𝐑𝐃𝐓𝐋, 𝟐𝟖 𝐍𝐨𝐯𝐞𝐦𝐛𝐫𝐮 𝟏𝟗𝟕𝟓

Data Publica

09 Oct 2025

Descrisaun

Dili, 08 Outubru 2025

Sua-Exelénsia Ministru bá Asuntu Kombatentes Libertasaun Nasionál (MAKLN), Gil da Costa Monteiro “Oan Soru”, partisipa iha reuniaun konsellu ministrus ordináriu iha Palásiu Governu nian, Dili, Kuarta (08/10/2025) ohin.

Iha reuniaun konsellu ministrus ordinária ne’e, IX Governu Konstitusionál deside no aprova ona lema: Selebrasaun tinan 50 ne’e, pasadu nian, garante mai ita konfiansa iha prezente no esperansa iha futuru!”. Lema ida-ne’e sai nu’udár lema nasionál ida hodi prepara bá komemorasaun tinan 50 aniversáriu loron Proklamasaun Independénsia Unilaterál Repúblika Demokrátika Timor-Leste (RDTL) bá tinan ida-ne’e nian, hodi memoriza Momentu Istóriku ida ne’ebé mak akontese iha loron 28 fulan-Novembru tinan 1975 liubá, iha ne’ebé, Proklamadór mak Saudozu Francisco Xavier do Amaral.

“Konsellu Ministru deside atu aprova, ba komemorasaun tinan 50 Proklamasaun Unilaterál Independénsia Repúblika Demokrátika Timor-Leste nian, ne’ebé akontese iha loron 28 fulan-novembru tinan 1975, lema: “Selebrasaun tinan 50 ne’e, pasadu nian, garante mai ita konfiansa iha prezente no esperansa iha futuru!”, sita rezultadu konsellu ministrus nian iha komunikadu imprénsa ne’ebé fó sai hosi Média G-MPCM, Kuarta-feira, ohin.

Tuir mai, Konsellu Ministru mós aprova ona projetu Rezolusaun Governu nian, ne’ebé aprezenta hosi Primeiru-Ministru (PM), Kay Rala Xanana Gusmão, ne’ebé nomeia membru foun sira hosi Konsellu Administrasaun hosi Fundu Espesiál Dezenvolvimentu ba Rejiaun Administrativa Espesiál Oe-Cusse Ambeno (RAEOA).

Ho Rezolusaun Governu ne’e, Régio Servantes Romeia da Cruz Salu hetan nomeasaun, to’o 31 Dezembru 2025, ba kargu Prezidente Konsellu Administrasaun Fundu ne’ebé temi ona, no Herculano Sousa no Amâncio Aguido Punef ba kargu membru Konsellu hanesan.

Fundu Dezenvolvimentu Espesiál bá Rejiaun Administrativa Espesiál Oe-Cusse Ambeno kria hosi Dekretu-Lei Nú.

Konsellu Ministru aprova projetu Rezolusaun Governu nian, ne’ebé aprezenta hosi Ministru Prezidénsia Konsellu Ministru, Agio Pereira, no Komisaun Funsaun Públika, kona-bá dezenvolvimentu karakter funsionáriu públiku nian.

Rezolusaun Governu ida ne’e ho objetivu atu hametin étika, disiplina, lideransa, no sentidu funsaun públika husi funsionáriu públiku hotu-hotu, atu nune’e bele promove Administrasaun Públika ida ho integridade boot liu, efisiénsia, no kompromisu bá valór sira Estadu nian. Medida ida-ne’e halo parte iha reforma sira ne’ebé hala’o hela iha jestaun no dezenvolvimentu rekursu umanu, ne’ebé trasa iha Programa Governu Konstitusionál da-IX nian, ne’ebé subliña importánsia formasaun nian nu’udár ferramenta esensiál ida atu hametin lideransa, transparénsia, no responsabilizasaun iha setór públiku.

Formasaun ne’e sei la’o nafatin no sei kobre komponente karakter, ierarkia no disiplina, sidadania, patriotizmu, no nasionalizmu, hodi haburas kultura respeitu institusionál, kumpri padraun legál, no apresiasaun bá kna’ar funsionáriu públiku iha konstrusaun Estadu no dezenvolvimentu nasionál. Sei inklui mós módulu sira kona-bá abilidade profisionál sira, hanesan jestaun efisiente, serbisu iha ekipa, no rezolve dezafiu no konflitu sira iha funsaun públika, entre área relevante sira seluk.

Komisaun Funsaun Públika sei responsabiliza ba koordenasaun dezenvolvimentu kurríkulu no servisu hamutuk ho instituisaun relevante sira hodi determina fatin no kondisaun ba formasaun. Partisipasaun husi funsionáriu sira iha atividade hirak ne’e konstitui komplementu obrigatóriu ba rejíme atuál formasaun no dezenvolvimentu profisionál nian.

Projetu Rezolusaun Governu nian ida, ne’ebé aprezenta hosi Ministra Saúde, Elia A. A. dos Reis Amaral, hetan mós aprovasaun, ne’ebé estabelese númeru hosi abertura sira bá promosaun hosi pesoál sira iha administrasaun públika nia kareira sira kuidadu saúde nian.

Rezolusaun Governu nian, ne’ebé aprova iha Dekretu-Lei No. 31/2025 loron 24 fulan-Setembru, define númeru vaga sira bá promosaun profisionál sira iha kareira médiku, enfermajen, parteira profisionál, no tékniku diagnóstiku, terapéutiku, no saúde públika, iha ámbitu rejíme funsaun públika espesiál nian.

Medida ida-ne’e kumpre kompromisu Governu nian atu valoriza profisionál sira kuidadu saúde nian no asegura rekoñesimentu bá sira nia méritu no durasaun servisu nian, hodi promove motivasaun, retensaun, no estabilidade hosi profisionál sira-ne’e ne’ebé kualifikadu tebes iha Servisu Nasionál Saúde nian.

Totál pozisaun promosaun hamutuk 2,016 maka aloka iha kareira oioin, hanesan tuir-mai: Kareira Médika: pozisaun 376; Kareira Enfermajen: pozisaun 985; Kareira Parteira Profisionál: pozisaun 293; no Kareira Tékniku Diagnóstiku, Terapéutiku, no Saúde Públika: pozisaun 362.

Konsellu Ministru hala’o sorumutuk iha Palásiu Governu Dili no deside atu autoriza asinatura Memorandu Entendimentu entre Governu Malázia no Repúblika Demokrátika Timor-Leste bá kooperasaun iha ámbitu dezenvolvimentu informasaun no mídia. Memorandu ne’e sei asina iha marjen Simeira ASEAN ne’ebé sei mai, ne’ebé sei hala’o iha loron 24 to’o 26 fulan Outubru iha Kuala Lumpur, Malázia, husi Sekretáriu Estadu Komunikasaun Sosiál, Expedito Dias Ximenes, no Ministru Komunikasaun Malázia, Ahmad Fahmi bin Mohamed Fadzil.

Akordu ne’e hakarak hametin kooperasaun bilaterál entre nasaun rua ne’e iha área informasaun no komunikasaun sosiál, promove troka esperiénsia, dezenvolvimentu kapasidade téknika, no inovasaun dijitál iha setór ne’e.

Área sira kooperasaun nian ne’ebé planeadu inklui transformasaun dijitál no inovasaun iha domíniu sira informasaun no mídia nian, fahe polítika sira informasaun nian no prátika regulatóriu sira, troka no fahe konteúdu notísia no informasaun nian, kolaborasaun iha teknolojia radiodifuzaun no televizaun nian, formasaun no dezenvolvimentu rekursu umanu sira, no promosaun kooperasaun nian iha domíniu sira produsaun filme no dokumentáriu nian.

 

Galeria
Video

Laiha Video

Dokumentus

Laiha Dokumentus