SEI HAMUTUK HO PREZIDÊNSIA REPÚBLIKA REALIZA WORKSHOP KONA-BA “PRÁKTIKA IGUALDADE JÉNERU NO SAÚDE IHA PREZIDÊSIA-INVESTE BA PRODUTIVIDADE”.

07 Nov 2025
Press Release Image
Asuntu

SEI HAMUTUK HO PREZIDÊNSIA REPÚBLIKA REALIZA WORKSHOP KONA-BA “PRÁKTIKA IGUALDADE JÉNERU NO SAÚDE IHA PREZIDÊSIA-INVESTE BA PRODUTIVIDADE”.

Data Publica

07 Nov 2025

Descrisaun

Dili, 06-11-2025—Diretór Nasionál Polítika Igualdade Jéneru (DMPIJ-SEI), Sr. Abilio barreto, reprezenta Sua Exelénsia Sekretaria Estadu ba Igualade (SEI), Sra. Elvina Sousa Carvalho, akomapaña husi Xefe Departamentu Prevensaun no Kombate Violénsia Bazeia ba Jéneru, Sra. Carla Maria Valente, partisipa no sai oradór hodi partilla informasaun kona-ba Enkuadramentu Legál ba Implementasaun Abrdajen Integradu Jéneru no Inkluzaun, iha Sorumutu Workshop ne’ebé mak realiza husi Prezidensia Repúblika, no servisu hamutuk ho SEI kona-ba Implementasaun Abordajen Integradu Jéneru no Inkluzaun iha Timor-Leste bazeia ba LEI no POLÍTIKA ho tema “Prátika igualdade Jéneru no Saúde iha Prezidênsia-Investe ba Produtividade” iha Salaun China, Resintu Palasiu Prezidente Repúblika, Aitarak Laran.

Objetivu Jerál husi sorumutuk Workshop refere, mak fortalese kapasidade ba Funsiunáriu/a Prezidensia ninan atu kompriende no aplika prinsipál igualdade jéneru iha sira-nia servisu loron-loron liga ho Lei no Estratéjia Nasionál Timor-Leste nian, no kompriende ligasaun direita entre saúde feto-mane ho produtividade servisu.

Chefe Casa Civil Prezidénsia Repúblika, Sra. Jesuína Maria Ferreira Gomes, iha nia intervensaun ba loke sorumutuk workshop refere informa katak, Workshop ida ne’e inisiativa husi prezidênsia Repúblika nian, atu komemora Loron Nasionál Feto ba Dala 49, ne’ebé mak liu tiha ona, no Komisaun Organizadora Prezidênsia nian liuhusi Rekursu Umanus organiza Workshop ida ne’e konvida SEI, no mós husi Ministériu Saúde ho nia tema mak, Prátika Igualdade Jéneru no Saúde hodi kontribui ba Produtividade, ne’e mak ohin ha’u ko’alia ituan oinsa igualdade jéneru, no oinsa liga ho saúde, saúde ne’e ita ko’alia kona-ba saúde fízika, no saúde mental, kuandu igualdade jéneru ne’e di’ak ona saúde mós di’ak ona, otomatikamente produtividade ne’e sei amenta no sei di’ak liutan iha servisu fatin.

Chefe Casa Civil Prezidénsia Repúblika, mós hatutan katak, Prezidente da Repúblika hanesan Prezidente ne’ebé mak halo advokasia makas no promosaun ba direitu feto nian, liu-liu Feto iha Vida Polítika, Feto iha Vida Administrasaun Públika, no servisu públiku sira seluk, ida ne’e bele hare’e pozisaun ida ne’ebé mak okupa husi feto iha Prezidensia da Repúblika.

Iha nne’e iha pozisaun savi tolu, ne’ebé prezidente nomeia prezidente mak asumi, ida mak Chefe Casa Sivíl, Adjunta Chefe Casa Sivíl ho Diretora Jerál, laos de’it iha nivél savi, maibe ba Nivél Diresaun no mós Departamentu, iha Prezidensia, iha pozisaun hamutuk 26 no pozisaun 11 ne’e okupa husi feto maluk sira, ida ne’e boas praktika ida ne’ebé Prezidente hakarak hatudu iha Prezidensia no Prezidente hakarak atu promove mós iha Governu no Orgaun Estadu sira seluk kona-ba oinsa bele promove feto iha pozisaun importante sira.

Totál Funsiunáriu/a iha Palasiu Prezidensia Repúblika, hamutuk 510, no númeru feto hamutuk 130, n’e koresponde ba iha 25%, ida ne’e ha’u hanoin ba futuru ita presiza hasa’e liutan partisipasaun feto nian iha servisu Prezidensia da Repúblika,maibe iha sira ne’ebé assume kardu númeru di’ak tebtebes 44%, di’ak liu presentazen ne’ebé hatudu iha Funsaun públika, ne’ebé feto iha 35% de’it mak asume kargu.

Ikus liu Mensajem husi chefe Casa Sivíl nia ba Feto Maluk sira, “ita iha ne’e iha kultura patriarkal ne’ebé mak forte teb-tebes tanba ne’e mak ha’u nia mensajem ba feto maluk sira mak ba dahuluk, ita tenki kapasita ita-nia aan, buka oportunidade hotu-hotu ne’ebé ita bele kapasita ita-nia aan liuhusi Eskola, treinamentu, Formasaun, hasa’e ita-nia kuñesimentu hoi ta-nia abilidade, nune’e ita sei hetan konfiansa no oportunidade atu asumi kargu sira ne’ebé mak dala barak ema dehan mane de’it mak bele asumi, tanba ne’e presiza husi ita, kapasita ita-nia aan, kuandu ita prontu ona, ita bele halo promosaun ba feto sira no nun’e ha’u hanoin feto barak, mak hatudu ona dezempeñu, feto barak ne’ebé lalakon ho mane sira no iha kazu balun di’ak liu dezempeñu mane sira”.

#Média-SEI#

Fontes: https://www.facebook.com/share/p/1FeznQH4Eu

Galeria
Video

Laiha Video

Dokumentus

Laiha Dokumentus